Mailing list:

Search anus.com:

Televízia

Najosamelejšou činnosťou na svete je sledovanie televízie: veci sa dejú kdesi mimo na obrazovke a myšlienky plynú okolo nás alebo sú nám priamo vtĺkané do hláv a v nás zostáva pocit, že sa niečo stalo. Lenže v skutočnosti sa nestalo nikde nič - nikde mimo našich myslí. Televízia je svetom mydlovej bubliny, ktorá nás oddeľuje a uväzňuje vo vlastnej samoväzbe a zároveň nás, podobne ako drogy, povzbudzuje k nečinnosti. Ak by sa najdôležitejšie a najskvelejšie zážitky našich životov odohrávali len v našich mysliach a nezáviseli na vonkajšom svete, ale len na myšlienkach iných, všetko by bolo v poriadku a nemusíme sa snažiť o zmenu v reálnom svete. Čo sa deje tam vonku, sa akosi samo stáva bez ohľadu na nás, ale to, čo funguje v našom ohraničenom televíznom raji, nám pomáha cítiť sa dobre, a čo je ešte lepšie, môžeme to kontrolovať. Všetko sa sústreďuje na jednotlivca a jeho pocity.

Psychologický efekt televízie je zničujúci. Celá populácia je vytrénovaná sledovať ten prekliaty nezmysel každý večer a osvojujú si názor, ktorý im v mierne skrytej forme predložili večerné správy alebo hociktorý zo zábavných programov, ktoré napriek svojmu zameraniu skrývajú za sebou záujem o sociálne otázky, takže sa zdajú byť seriózne alebo dokonca umelecké. Ak nastane situácia, kde takto televíziou odchovaní ľudia majú hlasovať alebo sa vyjadriť k nejakej otázke (Môžme vedieť, aký je Váš názor? Pretože všetky názory sú dôležité!), tak všetci rozhodnú v prospech toho, čo je populárne, nie toho, čo je v danej situácii nutné. Ak je nastolená voľba medzi ľahkým rozhodnutím, ktoré v nás ešte zanechá dobrý pocit (koláčiky zadarmo, zábava alebo nejaká pozitívna emócia) a ťažkým a nepríjemným rozhodnutím (sebaobetovanie, myslenie v širších časových súvislostiach, kultúra, učenie alebo trebárs konzumácia špenátu), ľudia si nevyhnutne vyberú ľahšie rozhodnutie, ktoré im dá dobrý pocit práve teraz, a čím viac sú pod vplyvom televízie, tým bude ich rozhodovanie jednoznačnejšie.

Takže sa snažím povedať, že televíziu a vládu ovláda tá istá zlomyseľná konšpiračná skupina? Nie, sme jednotlivcami, a zároveň svojimi vlastnými pánmi a všetci spoločne sa klameme navzájom. Podobne ako pri obchode si navzájom predávame produkty alebo si hovoríme príjemne znejúce, sociálne akceptovateľné lži, aby sme presvedčili iných konať v náš prospech, ale robíme to dokonca aj vtedy, keď sa snažíme vybranými výrokmi slávnych televíznych herečiek presvedčiť svoje priateľky k orálnemu sexu. Každodenne sa všetci navzájom podvádzame. Sme zároveň hostiteľmi aj parazitmi a jediná existujúca konšpirácia je vytvorená našou kolektívnou ignoranciou a ochotou podvádzať iných v svoj prospech. Je televízia diablom? Je to len náš vlastný výtvor, ale zdá sa, že technológia posilňuje a znásobuje všetky pred ňou existujúce skryté tendencie a presne takto funguje televízie - ako vplyv najbližšieho okolia znásobený tisíc krát. Mení nás na pasívne obrovské ropuchy, ktoré si zvykli na jednoduché rozhodnutia v štýle - áno/nie - a domnievajú sa, že tým rozhodujú o niečom dôležitom.

Dá sa to ukázať aj na tomto príklade: obchodníci nám predávajú veci, no zároveň sa snažia nájsť nové populárnejšie produkty, ktoré by sa predávali ešte lepšie. Preto ľudí zaplavujú dotazníkmi a spotrebiteľským prieskumami, ktoré sú rovnako často úspešné ako nezmyselné. Je to preto, lebo ľudia dokážu rozlíšiť a vybrať lepší z dvoch porovnateľných produktov, ale keď majú navrhnúť zmenu, ich návrhy a očakávania sú nezmyselné a/alebo nesplniteľné. Obchod odpovedá na požiadavky spotrebiteľov, ale zároveň si spotrebitelia môžu vybrať len z toho, čo sa im ponúka...vláda sa snaží o populárnu politiku, ale možnosti výberu sú tie, ktoré ponúka vláda...médiá nasledujú to, čo považujú za verejnú mienku, upravenú filtrom "umenia" (zábava a vzdialenie realite) a zisku. Čo bolo prvé? Kura alebo vajce? Neviem, ale v demokracii by kura nikdy nevolila, aby musela vajce zniesť.

Efekt televízie možno vidieť na internete. Najprv bol internet považovaný za zdroj informácii (zvlášť, keď najziskovejším obchodným odvetvím na internete bola pornografia), ale rýchlo a radikálne sa zmenilo jeho zameranie a dôležitejším komponentom sa stali oblasti, kde sa môžu prejaviť všetci ako internetové fóra, chaty a stránky na výmenu vlastných videí. Čo bolo raz zdrojom informácií, sa zmenilo na zábavný park, výmenu názorov a diskusie s cieľom nájsť najlepšie riešenie boli vymenené za zúrivé hádky na fórach a chatoch, kde každý donekonečna obhajuje svoj názor a osobnými alebo citovo podfarbenými útokmi znevažuje tých, ktorí majú opačný názor, aby si tým vylepšil svoje sebavedomie. Všetky debaty uviazli na mŕtvom bode, kde sa nič nemení a nikto nič nerobí, okrem tvorcov stránok, ktorí takto zarábajú. Pre tento dôvod sa mnohí z nás stiahli z veľkej časti internetu, pretože sme pochopili, že ľudia, ktorí tam tak odvážne vyjadrujú svoje názory, vôbec nemajú záujem pre tieto svoje názory čokoľvek vykonať; je to akoby pozerali televízor, chcú, aby postavičky na obrazovke kričali a skákali zatiaľ, čo status quo zostane nezmenené. Internet sa tak stáva novou kultúrou, ktorá je úplne vzdialená realite, so svojimi LOL-mi a inými skratkami, kde sa každá debata stráca v hysterickom reve každého zúčastneného.

Pretože televízia nie je len veľkým priemyslom, ale aj populárnym spôsobom trávenia voľného času a kritizovať ju zároveň znamená aj kritiku tých, ktorí pri nej zabíjajú svoj život, je akákoľvek kritika takmer nemožná, pretože na rozdiel od silného politického názoru, ktorý je často prijímaný so zúrivým odmietaním, spočíva reakcia na kritiku trávenia času pri obrazovke v ignorovaní. Málokto poukazuje na to, že to, čo sa považuje za kultúru, nie je len na nízkej úrovni, ale je ešte aj vybudované na klamstvách a povzbudzovaní k slastnej pasivite, ktorú stavia na roveň a zamieňa za skutočnú činnosť. Je to jedna z tých paradoxných súčastí našej spoločnosti ako sú všeobecné volebné právo a jedlo zo sietí rýchleho občerstvenia, o ktorých vieme, že sú škodlivé, ale sú tolerované, pretože sú veľmi populárne. Týmto tolerovaním im umožňujeme, aby postupne požierali všetko zmysluplné okolo nás; literatúra sa stáva písanou formou televízie, maľby sa podobajú viac klipom na MTV ako tvorbe starých majstrov, divadlo sa sústreďuje na dramatické spracovanie, nie na obsah a hudba - nuž generácie odchované na Britney Spearsovej neprekvapia svojich rodičov zlým správaním, nie to sa od nich už vlastne očakáva. Pasívny charakter televízie nás povzbudzuje vytvárať umenie, ktoré je zamerané na emočnú drámu jednotlivca, jeho chute a túžby, nie na realitu, ktorá plynie okolo nás. Zapadli sme do plytkého existencializmu, pretože všetky naše myšlienky sme podriadili jednotlivcovi, takto sa stávame národom ľudí, ktorí svoje názory vyjadrujú stláčaním tlačidiel zo svojej pohovky.

Our gratitude to the "Slovakian Active Nihilists" for this translation.