O nihilizme toho bolo ve?a napísaného, vä?šinou preto, že ako náprotivok každej dobrej veci v živote ?loveka potrebujeme jednu opa?ných kvalít. A to je viera v ni?, že ni? je hodné námahy, že ni? má zmysel a že jedinec a vesmír spolu sú ni?ím. Toto volám fatalizmom, pretože ak je toto málo základom viery, kde aj rados? zo samotnej existencie, jedna z najzákladnejších radostí života, je odmietnutá, potom smr? je skuto?ne darom a vykúpením. Ak je Váš osud skuto?ne tak strašný, potom je smr? nevyhnutná a žiadúca. Pravdepodobne najlepšie by bolo vbehnú? na nejaké komer?né orgie ako napríklad viano?né nákupy v obchodných domoch a tam sa vyhodi? do vzduchu opásaný množstvom výbušnín, aby ste vymazali iných, trpiacich miernejšou verziou fatalizmu. Z môjho poh?adu je nihilizmus neponecha? veciam inú hodnotu ako zjavnú a vnútornú. Preto ke? po?ujete bedáka? ?udí o Satanovi, vojne proti terorizmu alebo o kampani za ustanovenie všeobecnej rovnosti, môžete sa im postavi? tvárou a poveda?: "Tieto veci nemajú inú hodnotu ako tú, ktorú im sami priznávame". To isté platí o najnovšom filme, ktorý jednoducho musíte vidie?, o párty, na ktorej nesmiete chýba? alebo novom aute, ktoré Vám ur?ite dodá prestíž a sebaistotu. Žiadna z týchto vecí nemá žiadnu hodnotu okrem tej, ktorú im sami prisúdime. Nihilizmus je schopnos? vybra? to, ?o je obsiahnuté vnútri.

Pre m?a je nihilizmus bránou do filozofie, prvým porozumením na ceste u?enia. Na rozdiel od filozofií oddanosti ako je napríklad kres?anstvo, kde všetci ?o prišli a zarecitovali prísahu sú považovaní za obdarených vedomos?ami, nie sú filozofie života len šarádou, ale prijmajú ezoterické poh?ady na skuto?nos?. Ezotericizmus hovorí, že múdros? na rôznych úrovniach nájdu tí, ?o ju h?adajú, nepomáha žiadne mystické miesto, po ktorého prekro?ení Vám bude ?elo pomazané krížom a odovzdaná múdros?. Nekone?né vedomosti a neohrani?ené možnosti o?akávajú tých, ?o budú h?ada?. Ma? dobrý život znamená môc? poznáva? krásu, pravdu a zmysel.

Ako ale definova? dobrý život? Ak h?adáme absolútna ako najkomfortnejší život, najvä?šia moc, najviac pe?azí alebo popularity, nájdeme len zvonku definované pojmy, ktoré uspokoja len materiálne žiadosti. Je rozumnejšie pozrie? sa na predkov a poveda?, že dobrý život je naplnením osudu, alebo splnením toho, ?o je vnútri. Nihilizmus odmieta, že dobrý život môže by? vytvorený mimo jednotlivého ?loveka, ale zárove? vidí slabos? jednotlivca: lebo žiadny z nás nenájde stále "pravdu" v tom, ?o nám práve predostiera realita okolo nás.

Týmto nechcem schva?ova? plytký materializmus ako ten u Alissy Rosenbaumovej ("Ayn Rand"), u ktorej materializmus sa stal filozofickým objektom, podobne ako v židovskej tradícii, v ktorej bola vychovaná, ktorý napriek dualistickému charakteru neobsahuje žiadne nadprirodzené alebo idealistické hodnoty, ktoré by stáli nad materiálnymi: moc, bohatstvo a postavenie v komunite sú najvyššími hodnotami. Takéto objektivistické filozofie sa stávajú vlastnou paródiou, ke? sa zmyslom života stávajú prostriedky pre život, obchádzajúc otázku života v realite. Nihilistický objektivizmus je bližší vede alebo náboženským tradíciám starovekých Véd: všetci sme sú?as?ou toho istého vesmíru, pracujúceho stále pod?a rovnakých pravidiel, ?i to sami vnímame, alebo nie.

Príkladom toho je hra s prehadzovaním lopty, lopta je hodená a smeruje vrhnutým smerom bez oh?adu na to ?i je chytajúci pripravený na správnom mieste chyti? ju , alebo nie. Ak sa hádžuci netrafí lopta pristane ?aleko od chytajúceho, ale ten môže predvída? iný smer lopty a napriek tomu ju chyti?. Pohyb vo vonkajšej realite je objektívny, myšlienky a predvídanie hrá?ov sú subjektívne a navzájom sa nie vždy zhodujú. Táto hra je zábavnou možnos?ou ako priblíži? vnútorné vnímanie reality realite vonkajšej, ktorá funguje podobne ako prístroje, teda je predvídate?ná na základe svojej štruktúry a vnútorných mechanizmov.

Marcus Aurelius nám ponúka rozuzlenie:

Sídli? v telesnosti života, znamená by? posadnutý náznakmi zmyslu, nie zmyslom samotným. Pri prehadzovaní lopty nie je dôležitá kvalita lopty, ani jedine?nos? pocitu pri sledovaní, ale schopnos? spoji? ruku s loptou a takto spoji? pohyb hádžuceho s pohybom chytajúceho. Nihilista zasvätený do "hodnoty bez hodnoty", že ani objektívne, ani subjektívne nestojí vyššie, ich spojením vzniká hodnota vo vnútornej podstate, pretože tá robí ?loveka silnejším pri vzájomnom pôsobení s "najvyššou realitou", alebo s materiálnym a ve?mi skuto?ným svetom, ktorý všetci zdie?ame. Podobne, prílišné ponorenie do symbolizmu vytvára dualistický svet, kde symbol je dôležitejší ako samotný zmysel života, ?o vytvára priklonenie sa k životu len v materiálnom svete alebo životu len v svete symbolov, je omylom v myslení (ktorý v podstate zdie?ajú kres?anstvo a judaizmus).

Na druhej strane, podobné myslenie je rezervované len pre nemnohých, ako vidno na hordách ?udí kritizujúcich túto stránku pre nihilizmus, a k tomu ešte odvahu veri? v nie?o viac ako vo fatalizmus. Najviac vzdelaní z tohto typu ?udí sú nasledovníci Russela a Wittgensteina, ktorí sú obe?ami od základu najpremyselnejšieho klamstva v histórii filozofie, že ?udský jazyk je slabý a preto chybný, a preto sú presved?ení, že všetko úsilie musia investova? do subjektivizmu a ceze? získa? objektívny dôkaz pravdivosti nepravdivého. Zen ponúka viac benevolentné použitie tohto náh?adu, poznanie toho, ?o je príliš hlboké na to, aby jeho vyjadrenie záviselo na jazyku, možno spozna? cez skúsenos? - niekedy majster Zenu dá zaucho, aby ukázal, že realita, je naozaj skuto?ná.

Nihilizmus je bránou k vnútornému obsahu. Ako mysliace stroje odtrhnuté od vonkajšieho sveta, popierajúce vlastnú intuíciu, zostávame izolovaný od skuto?ného diania a našou naj?astejšou chybou je, že o?akávame loptu na zlom mieste alebo ju oslepení slnkom hádžeme zlým smerom. Nie je zjednodušením ani moralizovaním tvrdi?, že v oboch prípadoch predpoklady zlyhali a lopta dopadla tam, kde to nikto neo?akával. Nie, hrá?i boli naozaj podvedení vlastnými náh?admi, ktoré ocenili vyššie ako realitu, ktorá je tou silou, ?o je zodpovedná za priestor a ?as a všetkých ostatných predpokladov, ktoré hru s loptou umožnili. Ona je základom podstaty.

Samotný život je nedefinovate?ný, pokia? ho nedefinujeme vo ve?mi úzkych parametroch. Existencia by mohla by? lepším termínom, ale aj tá úplne závisí na pravidlách v prírode a "realite", ktoré jej predchádzajú, ešte o krok pred samotnou telesnos?ou: to, že prírodné zákony umož?ujú predstavenie si hmoty a pochopenie logiky a pravidelnosti, predchádza a ur?uje hmotu samotnú. To, ?o Markus Aurelius sleduje v svojich úvahách nie je len snaha o pochopenie podstaty hmoty, ale aj uvedomenie si, že zmysel neexistuje nikde okrem našich myslí: je to abstrakcia vytvorená na vnútornom ktorého sú?as?ou je aj život samotný. Iným spôsobom vyjadrené, život vnímame ako dobrý vtedy, ke? v ?om nachádzame zmysel, ?o je faktor, ktorý primárne odráža ?i je život žitý dobre, alebo iným slovami, ?i je dobrý. Dospie? k tomuto poznaniu lineárnou cestou je obrovským skokom, ale zhodnotením jeho výsledkov v reálnom svete, dáva toto poznanie zmysel. Naše prostredie nám dáva existenciu a my sa mu môžme prispôsobi? a pochopi? ho alebo sa odda? vlastným snom vo fantazijných svetoch, no tam, kde ho pochopíme, získavame potešenie so spojenia našich túžob so silami, ktoré fungujú vnútri nášho prostredia- tak ako chytanie lopty hodenej iným vnímajúcim bytím, ktoré prebieha na základe prírodných síl a premiest?uje loptu cez priestor a ?as do našich rúk. To je vnútornou podstatou a ni? nie je vyššie ani nižšie ako ona.

Aby sa jednotlivec mohol dosta? na túto úrove?, musí najprv podstúpi? o?istu nihilizmom, pri ktorom je všetok "zmysel", ?i už prebraný od iných alebo zdanlivo jasný na základe telesnosti, odstránený. Sex nie je to, ?o dáva zmysel životu, ale vz?ah medzi dvoma je to, ?o mu môže da? zmysel, pretože potešenie je do?asné a nemôže samo odoláva? bolesti (tak ako vám každý mysliaci huli? povie, že aj absolútna blaženos? nádherného zhulenia ?asom stráca lesk bez zmeny programu). Na vyváženie treba poveda?, že ani ?istý symbol, ?istá láska, ani cudnos? v celibáte nezodpovedajú realite, sú len úzkym náh?adom na vnútornú podstatu, nie samotným obsahom. Iba obsah je dôležitý, obsah, ktorého rôzne ve?kú ?as? môžeme obsiahnu? pod?a našich schopností.

Rozvíjajúce charakteristiky vnútorného zmyslu môžu by? "nájdené v prekro?ení dualizmu v otázke "myse? alebo telo?", kde sa vä?šina úplne priklá?a k mysli a abstrakciám, ktoré považuje za dobré alebo zlé, prípadne k telu a vyhláseniu materiálneho komfortu za najdôležitejšiu cie?. Zdá sa však, že zmysluplnejšie by bolo zabráni? mechanickému prístupu pri analýze života, že vnútorná hodnota závisí od hodnoty vzh?adom na celok a pochopenie seba ako ?as? celku, od ktorého sa nemôžeme odde?ova?, ani ho chápa? ako nie?o nesúvisiace s nami. Celok nás vytvoril a vybavil nás všetkým, ?o vieme a aj v nihilizme jednotlivec nachádza odmietnutie fatalizmu, sme agentmi celku, ?o robíme, mení tvár budúcnosti, v rôznej miere na základe našich schopností.

Takto prichádzame k najbolestivejšiemu uvedomeniu si v nihilizme: nie moji drahí, nie sme si všetci rovní, ani v kozmologickom význame, ani v našich schopnostiach. Niektorí sú múdrejší, iní silnejší, niektorí majú lepší charakter a dosta? sa k tomuto poznaniu, znamená zavrhnú? ve?kú sociálnu ilúziu, ktorá bráni nihilizmu. Dav ?udí, ktorí nie sú schopní vníma? vnútorné, alebo ho vzh?adom na svoj nerozlíšite?ný stav odmietajú, by chcel, aby sme aj my mysleli v hraniciach rovnosti a mohli sa podie?a? na posvätnej pravde, kde omie?anie pár jednoduchých fráz nás presne ako ostaných dostane k svätému poznaniu. Príroda je skuto?ná a v prírode mnohí sa narodia a len niektorí prežijú, to je metóda predchádzajúca zlyhaniam, ktorá umož?uje vytvorenie lepších verzií organizmov v každej ?alšej generácii, ?o znamená, že život tých, ?o budú ži? v budúcnosti bude lepší ako ten, ktorý bol v minulosti.

Nihilizmus je bránou a bolo by nemúdre snaži? sa ju úplne opísa? v ucelenej eseji, ktorú si možno pre?íta? po?as prestávky na obed, pred návratom k nepochybne stimulujúcim ?innostiam ako posielanie faxov, oprava aut, príprave príhovorov a ?isteniu záchodov. Filozofia je pre tých snažiacich sa o dokonalos? je ezoterickou úlohou a odha?uje sa len pomaly cez skúsenos? a každý pokus o skratku obsahuje vieru v rovnos? a je teda ilúziou. Ale pre tých, ktorí považujú normálny náh?ad na zmysel život za beztvarý a vyhasnutý, je pozvanie do tejto brány obsiahnuté v tejto eseji, neverte ni?omu a možno nájdete nie?o, ?o má zmysel.

December 15, 2004

Our gratitude to "Namtar" for this translation.